Motto: Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha. 1. list Jánov 5,1

1. Posun vo vnímaní nositeľa duchovného života a dôsledok pre EA

Evanjelická aliancia je združením jednotlivcov kresťanov, cirkevných zborov, ako aj organizácií a hnutí evanjelického vyznania. (Stanovy združenia, bod 2.)

V posledných rokoch došlo k významnému posunu vo verejnosti, ako aj v protestantských cirkvách vo vnímaní nositeľov duchovného života. Na otázky typu: „Kto je cirkev?“ sa odpovedá , že je to budova kostola, modlitebne, prípadne cirkevný úrad niektorej z registrovaných cirkví. V skutočnosti je to ale značne inak. Napr. podľa textu Skutky 20:28 (Roh. preklad): „A tak tedy majte na seba pozor i na celé stádo, v ktorom vás ustanovil Svätý Duch za dozorcov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si dobyl vlastnou krvou.“ cirkev sú ľudia, nie budovy, skôr väčšina jednotlivých veriacich než menšina vedúcich v nejakej inštitucionálnej podobe. Kto je teda cirkev? Môžeme smelo povedať, že cirkev je väčšina, ľudia, nie len niekoľko reprezentantov z cirkevných štruktúr, nie len cirkevní funkcionári.

Kde je cirkev? Je v prázdnom kostole počas týždňa? Nie, je všade tam, kde sa títo ľudia nachádzajú. Preto cirkev počas týždňa je cirkvou na pracoviskách, je tam, kde sú kresťania. V rodinách, kde žijú veriaci, jednoducho všade tam, kde sa nachádzajú. A určite vieme, že cirkev cez týždeň nie je v prázdnych budovách kostolov či v osobách niekoľko málo jednotlivcov na cirkevných úradoch. 

Celospoločenský posun vnímania cirkvi ako inštitúcie má významný dopad na tie cirkevné činnosti, ktorým sa v zboroch alebo medzizborovo venujú. Vychádza sa z predpokladu, že cirkev primárne nie je inštitúcia, úrad, pozícia, budovy nachádzajúce sa na príslušnej adrese cirkevného schematizmu. Cirkev je ale práve v rodinách, na pracoviskách, v životnom štýle ľudí, ktorí v nedeľu prídu na bohoslužby. Až ďaleko za tým a v značne skreslenej podobe môže byť aj vo formalizovanom prejave organizácie tej-ktorej cirkvi.

Zmena vnímania cirkvi v spoločnosti má tieto negatívne dôsledky:

 • Významné zníženie vedomia zodpovednosti jednotlivých členov cirkvi za svoj zbor

 • Zníženie iniciatívnosti členov zborov

Keďže EA je primárne organizáciou zdola, založenou na iniciatíve členov cirkví, jednotlivcov, tak tento posun vnímania cirkvi sa významne prejavuje na jej živote a činnosti. Aktívne osoby, ktoré nie sú formálnymi zamestnancami cirkví či cirkevných organizácií, sa v jej radoch prakticky nevyskytujú. Jej aktívnymi členmi sa tak stali len ľudia, ktorí sú platení v nejakej cirkevnej funkcii, či v cirkevnej organizácii.

Je to zdravé, alebo deformované? Môžeme mať slobodne rôzne názory, ale môj názor je, že profesionalizácia duchovného života v slovenskom protestantizme prekročila hranicu, za ktorou duchovný rozvoj významne trpí. Trpí práve tým, že členovia cirkvi postupne výrazne strácajú vedomie, že oni sami sú cirkev. A tak na položenú otázku: „Kde je cirkev?“ ukážu niekde mimo seba, na budovu fary, kostola, modlitebne a pod. V skutočnosti by mali ukázať na seba a druhých kresťanov a odpovedať: Ja, my, moja rodina, moji priatelia zo zboru, sme cirkev.

Dôsledky profesionalizácie života cirkvi sa prejavujú aj v termíne našej výročnej členskej schôdze: v pracovný deň, keď sa jej môžu zúčastniť asi len dôchodcovia a zamestnanci cirkvi. Pre ľudí žijúcich zo zamestnaneckého príjmu alebo podnikateľov či remeselníkov je skoro nedostupná. Preto je našou úlohou vyhodnocovať našu činnosť aj z pohľadu dostupnosti pre dobrovoľníkov zo zborov. Súčasný stupeň profesionalizácie duchovnej práce v cirkvi sa v krátkej budúcnosti zaiste výrazne naruší znížením financovania cirkví zo strany štátu, ku ktorému dôjde v rámci znižovania štátneho dlhu. Veríme, že to bude nová šanca pre zodpovedných v cirkvi a že ich prebudí k novým pohľadom na cirkev. V Písme Starej zmluvy vidíme, že Pán Boh si v dejinách Izraela na výchovu svojho ľudu veľmi často používal pohanských Filištíncov - tak tomu je až dodnes.

V Evanjelickej aliancii chceme dávať priestor práve takejto iniciatíve zdola či zvonka. Tým chceme tiež dosvedčovať, že cirkevní funkcionári nie sú jedinými vlastníkmi a nositeľmi cirkevného duchovného života, ako sa to klamlivo navonok javí a ako nám to chce súčasná kultúra naservírovať. Vedúci v cirkvi a zborov môžu byť len podporovateľmi a rozvíjateľmi tohto života, ktorý žijú (či nežijú) členovia cirkvi.

2. Kríza vlastnej identity ako zdroj strachu z ekumény

Základom aliančnej medzicirkevnej práce je vytvárať platformu na stretávanie s inými kresťanmi za účelom rôznych spoločných podujatí. To znamená, že od účastníka sa vyžaduje odvaha stretnúť sa s iným kresťanom, s iným, odlišným svedectvom a dejinami, s odlišným názorom, či naopak, stretnúť sa pri spoločnom hľadaní. Každá inakosť, každá iná alternatíva, skrytá alebo zjavná, je zároveň výzvou na definovanie vlastnej identity, postojov, názorov a činov. Tejto vážnej výzve: „kto sme my sami a načo sme tu v našej spoločnosti“ – „nenahradzujú nás iní lepšie ako my sami?“ - čelia vo zvýšenej miere všetky menšinové cirkvi. Táto výzva môže byť veľmi plodonosná, alebo aj samodeštruktívna.

Čo by chýbalo v našom meste, keby tu nebola naša cirkev s našimi bohoslužbami? Kto by to zbadal? Komu by sme chýbali? Ba komu by chýbala na Slovensku celá naša denominácia či cirkev, keby zajtra zanikla? Tieto hypotetické otázky a naše hypotetické odpovede ukazujú na spoločenský význam či nevýznam našich komunít v spoločnosti. Zároveň aj ukazujú na potrebu spoločného kresťanského svedectva, lebo svedectvo ktorejkoľvek menšinovej cirkevnej komunity – a tým je každá protestantská cirkev na Slovensku - je silne čiastkové, a tým v pluralitnej spoločnosti nedôveryhodné.

Spoločná služba na platforme EA je preto šancou pre takéto plodné stretávanie za účelom spoločnej evanjeliovej služby nášmu prostrediu. Schopnosť stretnúť sa s iným zároveň aj buduje – učíme sa pri nej formulovať a formovať vlastnú identitu. Učíme sa odpovediam na otázky: Čo charakterizuje našu komunitu? Čo je pre ňu typické? Čím je prínosom pre ostatné kresťanstvo? A odpoveďami na tieto otázky zrejeme – všetci navzájom. Práve vtedy, keď sú kladené v bratskom prostredí. Závažnosť týchto otázok podčiarkuje aj skutočnosť, že na ne odpovedáme aj nechtiac a vlastne sa na ne nedá neodpovedať, aj keby sme chceli. A to najväčšie, čo sa môžeme naučiť je, že inakosť neohrozuje, ale obohacuje. Práve tlak na uniformitu a formálnu lojalitu silne ochudobňuje verejné kresťanské svedectvo.

3. Čo chceme robiť?

EA chce byť primárne platformou pre spontánne prejavy života protestantov, ktoré presahujú rámec jedného cirkevného zboru či denominácie. Ak život nebude, nebude potreba ani platformy. A postupne EA sa stane natoľko nevýznamnou, že zanikne. Nemusíme sa báť ani tohto, lebo nemá zmysel udržiavať pri živote inštitúcie, ktoré sa vyprázdnili.

Naším zásadným poslaním je byť platformou na zdieľanie evanjelia a jeho hodnôt v našom prostredí. To znamená aj byť platformou pre nové podnety a pre kontextualizáciu evanjelia.

Preto chceme pokračovať v tom, čo už robíme: v práci na súčasných medzicirkevných projektoch:

 • Aliančný modlitebný týždeň

 • Stretávanie žien

 • Sekcia evanjelizácie a misie

A tiež chceme začať aj nové – najmä projekty, ktoré napomáhajú kontextualizácii evanjelia. Je ním aj Národný týždeň manželstva.

Všetko vyššie uvedené chceme konať v novom ponímaní našej vzájomnej vnútornej plurality: je len jedna cesta k Bohu, a tou je Pána Ježiš Kristus. Ale ciest ku Kristovi je veľa – aj medzi nami. A tieto chceme hľadať a vzájomne si na nich pomáhať.

A tiež túžim, aby sme z našich stretnutí – výročných schôdzí - odchádzali s takým duchovným podnetom, ktorý nás bude niesť v ďalších dňoch v službe i živote pre Pána Ježiša Krista.

Ondrej Garaj
predseda EA SR

V Košiciach 14. mája 2010