|
Popísať a zhmotniť to, čo urobil Duch Svätý v Račkovej doline v tých Jemu oddelených dňoch, ktoré nám dal ako dar. Hospodin hovorí: “Môj zámer sa splní a uskutočním všetko, čo chcem.” (Izaiáš 46,10) Aj uskutočnil. Naplnil nás v prvom rade radosťou, že po čase sa zišiel húfik žien z rôzneho prostredia, odľahlých končín Slovenska. Roztrúsené často potrebujeme prežiť teplo a dotyk blížneho, ktorý žije so svojím Spasiteľom Ježišom a veľmi potrebuje zažiť blízkosť iných kresťanov, ktorých si Pán vyvolil a sú Jeho. Potom sa odhodený uhlík dostane späť do pahreby a je z toho nádherný ohník, ktorý nielen hreje, ale aj svieti.
My sme prišli s úsmevom, nevediac, len tušiac, čo nám dobrý Boh ide spôsobiť. Ale kto túži v čistote a úprimnosti „uvidieť“ Boha, ten sa tu s Ním stretol. Radosť nad radosť. Aj téma stretnutia bola veľmi vhodná „Naplnený život napriek všetkému, čím prechádzame“. Nech sa ktokoľvek dostal k slovu, toho sa ujal sám Pán, ktorého sme modlitbami prizývali do nášho kruhu. A okrem kvalitných zvestovateľov – služobníčok živého Boha, sme mali “plný servis” Božej milosti – nádherné počasie, zelené lúky plné dobrôt v podobe hríbov, prameň minerálnej vody, či štíty Tatier, na ktoré sme síce nevystúpili, ale aspoň sme o ne opierali svoj pohľad. Máme nádherného Boha, ktorý nám daroval život v Jeho zasľúbenej zemi, hoci dočasnej. Aká musí byť tá druhá – nebeská vlasť s Pánom Ježišom, keď nám predostrel toto v časnosti? „Všetko, čo dýcha, nech chváli Hospodina! Haleluja!“ (Žalm 150,6). Nesmiem zabudnúť poďakovať Pánovi za každý detail v organizovaní tohto 14. stretnutia žien Evanjelickej aliancie. Keď to bolo Jeho dokonalé vedenie, šlo to všetko jednoducho ako po masle. Tie hodiny prípravy sa rozplynuli v našich srdciach ako dokonalé pochopenie toho, že Boh má svoj plán – povzbudzovať svoj ľud, aby neblúdil v tmách, ale poznal cestu – Ježiša Krista. Nech Vás sám mocný Boh, Dáška, požehná a nahradí všetky hodiny potu každej jednej sestre, ktorá bola účastná tohto projektu na slávu Božiu. Vďaka vám, milované sestry! Ešte stále mi rezonujú svedectvá sestier, ktorých Pán zmocnil a otvoril ústa, aby riekli, s čím šli, hoci temným údolím, ale s Ním. Tiež spoločenstvo pri stole s uctievaním Pána spevom a ďakovaním Jemu za dary, potrebné k životu. Aj “izbové” spoločné prebývanie malo veľkú hodnotu, hlavne pre mňa. Žijem medzi veľmi starými a nie veľmi zdravými ľuďmi, preto som privítala možnosť sa radostne zasmiať nad sebou samou a dostať tak úľavu i cez slzy, ktoré nám tiekli – bol to veľký dar, ktorý sme dostali zhora – velebí moja duša Pána! Počas 14-tich rokov fungovania týchto stretávok v Račkovej som tu bola druhýkrát. Nie preto, že by som tam nerada chodila, ale mi to kolidovalo s inou akciou – Biblicko-rekreačným týždňom v Herľanoch a na obe akcie som nemala (hneď za sebou) toľko koruniek. O to väčšia bola moja radosť z Vášho prijatia medzi seba. Vďaka Bohu za vás, sestričky drahé! S láskou Vás všetky pozdravuje Bohu vďačná Elena Oravská. |