Výročná správa predsedu Evanjelickej aliancie v SR za rok 2010

Práca a služba Evanjelickej aliancie prebiehala pod vplyvom všeobecnej situácie kresťanských protestantských cirkví na Slovensku. Ich situácia – a keďže sme súčasťou týchto cirkví – je aj našou situáciou; či už ako členov týchto cirkví v rôznych pozíciách alebo aj ako Evanjelickej aliancie. Služba EA vychádza z cirkví a smeruje do týchto protestantských cirkví, ktoré sú nositeľmi dedičstva protestantizmu v jeho slovenskej pestrosti. Preto sa činnosť EA nemôže oddeliť od situácie slovenského protestantizmu. Z môjho pohľadu cirkevný život ovplyvňujú najmä tieto okolnosti:

a) Kríza transgeneračného odovzdávania obsahu viery

Dominujúcim dlhodobým problémom slovenského protestantizmu je, že deti jeho príslušníkov ho opúšťajú. Tento vývoj je dramatický najmä v ľudových protestantských cirkvách. Je dôkazom toho, že súčasné formy transgeneračného odovzdávania obsahu evanjelia v rodinách, ako aj v inštitúciách škôl či cirkvi, sú formou náboženskej výchovy významne neefektívne a cirkvi ich nedokázali z rôznych dôvodov zefektívniť. Preto všetky cirkvi čelia otázkam: prečo pre ich deti je evanjelium, tak ako ho žijú, nepríťažlivé a prečo ho nepreberajú? Ako efektívne odovzdávať evanjelium ďalším generáciám? Odpovede nie sú jednoduché, ale ich korene ležia pri kríze autentickosti kresťanskej viery u jej formálnych a neformálnych predstaviteľov. Títo svojou nedôveryhodnosťou a neautentickosťou sú podľa môjho názoru hlavným zdrojom zlyhávania transgeneračného odovzdávania obsahu viery. Táto téma, vrátane konštruktívnej ponuky alternatív, by si zaslúžila samostatnú a hlbšiu analýzu.

b) Kríza kontextualizácie významu evanjelia

Strata schopnosti zrozumiteľne vyjadriť význam evanjelia je pre európske kresťanstvo význačná. Ako Európana ma oprávnene zraňuje, keď sa naši bratia a sestry z iných krajín modlia, aby ich Pán Boh zachránil od poeurópštenia ich viery. V čom vidím stratu zrozumiteľnosti evanjelia? V strate relevantnej kontextualizácie evanjelia. Žiaľ, väčšina z nás si zvykla, že isté teologické či duchovné dôrazy, výpovede či interpretácie sú nadkultúrne a nepodmienené časom a situáciou. Akoby sme mohli čítať evanjelium bez okuliarov kultúry. To sa, žiaľ, nedá. Vždy, keď čítame evanjelium, používame okuliare svojej kultúry, a toho by sme si mali byť so všetkou pokorou vedomí. Týmto presvedčením, že Písmo môžeme čítať bez okuliarov kultúry dochádzame k vyhláseniu, že spôsob výkladu evanjelia, ktorý kultúrne vyhovoval v minulosti, vyhlásime za nadkultúrny, platný vo všetkých kultúrach. Zabúdame však, že interpretácie evanjelia, ktoré boli v minulosti platné a relevantné, sa stávajú v inom kultúrnom kontexte a dobe nerelevantnými. Nemajú čo povedať, stratili svoju výpovednú hodnotu. To ale neznamená, že nepatria do historického bohatstva cirkvi a že sa ich musíme vzdať. Napríklad reformačné „Sola fide, Sola scriptura, Sola Christus, Sola Gratia“ platia aj dnes bez obmedzenia, ale kultúrna relevantnosť týchto výpovedí je dnes minimálna.

Je preto potrebné uvedomiť si nasledovné:

1. Je chybné presvedčenie, že jestvuje akési čisté, substančné evanjelium bez kultúry.

Mnohí vedúci v cirkvi žijú, vyučujú a vedú iných rôznymi výkladmi evanjelia, ktoré pokladajú za čisto pravdivé učenie Písma, ale pritom je to len jedna z kultúrne významne podmienených interpretácií. Dôsledkom toho je, že sa týmto vlastne vyhlasuje jedna interpretácia za definitívnu. Pokračovaním toho je, že sa intenzívne zabraňuje hľadať ďalšie kultúrne relevantnejšie interpretácie Písma a evanjelia v zmenených kontextoch. Prvá časť tejto argumentácie je správna: je len jeden Kristus, je len jedna viera, je len jeden krst. Ale ďalší dôsledok tohto je už falošný: jediného Krista Novej zmluvy máme pre naše porozumenie zachovaného v Písme v štyroch evanjeliách – nie len v jednom. Už samotné Písmo, a najmä Nová zmluva, je svojím charakterom pluralitnou interpretáciu singulárneho Kristovho diela. Teda fixácia evanjelia Ježiša Krista na jednu definitívnu interpretáciu či na jednu bohoslužobnú kultúru – liturgiu – je metodicky heretická. Evanjelium je totiž preložiteľné do všetkých kultúr a jazykov. Aj do tej našej – súčasnej, aj keď vytvárať tento nový zrozumiteľný preklad sa nám nie veľmi darí – aby sme  vyjadrili hermeneutickým slovníkom vyššie uvedenú myšlienku. Preto je hlavnou úlohou vedenia slovenských cirkví podporovať nové preklady významu evanjelia do aktuálneho slovenského kultúrneho jazyka. Kresťanstvo sa v interpretácii, v poňatí a v jazyku minulých významov, ktoré dnes sú už irelevantné a stratili výpovednú hodnotu, dostane na smetisko, perifériu spoločnosti ako muzeálny relikt. V tomto spočíva kríza kresťanstva a strata jeho významu. Právom. Boh nezasľúbil svoju prítomnosť oživujúceho Svätého Ducha pre papagájov, ktorí opakujú ideologické frázy z Biblie, ale pre odvážnych nasledovníkov, ktorí budú usilovne hľadať, čo znamená byť kresťanom dnes, v dnešnej kultúrno-spoločenskej situácii. Preto je potrebná odvaha k novým interpretáciám, k novým významom. Zároveň to ale znamená aj vziať na seba riziko, že niektoré interpretácie budú omylom, budú scestné. Ale bez tohto rizika sa nedá ísť ďalej. Zhrnutie: Ak nebudeme inak pracovať, nebudeme mať iné výsledky.

2. Pokus o hrubý popis krízy niektorých doterajších významov z nášho prostredia.

A.  Interpretácia evanjelia ako naplnenia potreby byť spasený.

Jedeným z dôsledkov prijatia diela Ježiša Krista vo viere je aj spasenie hriešnika. V dnešnej spoločensko-kultúrnej situácii, bohatej kultúry s vysokým sociálnym zabezpečením, zaniká potreba byť spasený, zachránený. Ak sa zvesť evanjelia redukuje iba na zvesť o spasení, v očiach súčasnej sekulárnej  verejnosti sa stáva len jednou z mnohých ciest k naplneniu všeľudskej potreby spasenia, ako ju pomerne presne popisuje súčasná religionistika. Dôkazom povedomia všeobecnej spasenosti v našej spoločnosti je odpoveď ľudí na otázku, či sa dostanú do neba, či budú spasení. Spravidla všetci odpovedajú, že sa dostanú do neba, že budú spasení, a ako hlavný dôvod udávajú, že nie sú nadpriemerne zlí. Vedomie spasenosti členov kresťanských cirkví nevedie k evanjeliovej výpovedi. V našej kultúre, kde sa všetci cítia na ceste do neba, vedomie zatratenosti a vedomie chýbajúceho spasenia stratili svoju výpovednú hodnotu.

B. Interpretácia evanjelia ako nástroja na zlepšenie celkovej kvality života.

Jeden z dôsledkov evanjelia je, že nás učí správne žiť a správne sa rozhodovať. Preto sa pri zvestovaní sústreďujeme a evanjelium Ježiša Krista kontextualizujeme ako nástroj na zlepšenie kvality života, zdroj životnej sily a zdroj na zvládanie životných výziev, bremien či chorôb. Zaiste, autenticky žitá viera v Ježiša Krista nám pomáha zvládať život, životné bremená a okolnosti, ale nie je dostatočným dôvodom pre autentickú kresťanskú vieru, lebo tieto pomocné funkcie – pomocné a do istej miery aj funkčné stratégie na prežitie – ponúkajú a poskytujú rôzne pa-viery, cez neveru, poveru a mýty. Vidíme, že ľudia, ktorí nemajú kresťanskú spásnu vieru, tiež žijú a kvalita ich života – ak nepatria práve do nejakej extrémnej skupiny alkoholikov či inak zvrhlých – nie je výrazne nižšia ako kvalita života autentických kresťanov.

C. Interpretácia evanjelia ako duchovného zážitku, skúsenosti prežitia oslobodzujúcej Božej moci a dotyku.

Prijatie zvesti evanjelia Ježiša Krista u novoobráteného človeka je spojené spravidla s veľkým a emotívne silným duchovným zážitkom. Najmä, ak sa jedná o osobu, ktorá Ho dovtedy nepoznala. Môže a mení život človeka a dáva do neho dovtedy nepoznané dimenzie, oslobodzuje ho od závislostí, pokrivených vzťahov, egoizmu a rôznych sklamaní či zranení z minulosti. Aj tieto skúsenosti musíme označiť za nie jedinečné len pre protestantskú kresťanskú vieru v našej kultúre. Preto to nestačí ako hlavné ťažisko zvestovania evanjelia, lebo na slovenskom trhu náboženstiev sa nachádza ponuka aj iných obdobných duchovných zážitkov i bez evanjeliového nároku na smrť starého človeka. Preto aj dôraz tejto interpretácie pre väčšinu našich spoluobčanov je značne obmedzený.

D. Interpretácia evanjelia ako jedinej pravej doktríny v poňatí vlastnej denominácie.

Takáto interpretácia je na Slovensku typická najmä pre luteranizmus a kalvinizmus. Interpretácia Lutherovho či Kalvínovho učenia súčasnými nositeľmi mena týchto veľkých reformátorov pokrivkáva v ich irelevantnej pravovernosti, ktorá nemá čo povedať dnešnej väčšinovej kultúre. Nesie viac znaky akejsi ideológie, zahľadenej do dávnej minulosti, než živého evanjelia, ktoré má čo povedať človeku dneška. V tomto spočíva aj podstatný rozdiel od autentického života Luthera a Kalvína, ktorí dokázali relevatne a odvážne kontextualizovať evanjelium v ich dobovej a kultúrnej situácii a mali čo povedať verejnosti. Pre obe tieto interpretačné skupiny evanjelia a reformátorov je typická ideologizácia viery, ktorá kresťanstvo neprimerane redukuje na deklaratívnu lojalitu voči formálnym záznamom stredovekých doktrín, ktorých aktualizovaný výklad, či snaha hľadať ho, sú zväčša chápané ako odklon od pravovernosti. Preto je zo strany strážcov pravovernosti verejne badateľná snaha sankcionovať každý pokus o kultúrnu kontextualizáciu aktuálnej liturgickej a ideologickej fixácie. Žijú v presvedčení, že odpovede na otázky včerajška sú odpoveďami na otázky dneška či budúcich otázok. Prirodzeným dôsledkom takýchto postojov sú vyprázdňujúce sa kostoly a strach pred výsledkami nastávajúceho sčítania ľudu s údajmi o cirkevnej príslušnosti. Slovenský maďarský kalvinizmus sa tiež významne posunul k maďarskému národnostnému buditeľstvu, čím sa vytráca z neho evanjeliová zvesť (ktorá je neporovnateľne viac ako ktorákoľvek národnosť), a tým aj oslovujúca výpoveď pre ľudí.

E. Alibizmus v cirkvách pri neschopnosti osloviť evanjelium súčasníkov je značný.

Dôsledok alibizmu je v tom, že morálne odôvodňuje, prečo súčasní vedúci na všetkých úrovniach za súčasnú situáciu nemôžu, nenesú zodpovednosť. Preto sa s ňou nedá nič robiť, a preto je potrebné len pokračovať bez zmeny v zachovávaní akejsi vernosti. Alibizmus pokrýva celé široké pole výhovoriek, ktoré sa na jednej strane odvolávajú na kultúrno-spoločenské trendy (veď v celej Európe je to s protestantizmom tak zle). Na druhej strane vidí príčinu v ekonomickom bohatstve spoločnosti (ľudia sú už príliš bohatí, aby potrebovali evanjelium), ktorý je dôvodom zatvorenosti voči evanjeliu. Je diskreditujúcim paradoxom tohto argumentu, že tí kresťania, ktorí tvrdia, že príčinou odmietania evanjelia je ekonomické bohatstvo, sa sami vôbec nesnažia ísť príkladom ukážkovej chudoby, aby predviedli model alternatívneho nenáročného života, ktorý by spoločnosti ukázal, ako je v nej potrebný Boh a ako to s Ním funguje. Iní cirkevní činitelia neváhali ako alibi dokonca zmeniť definíciu Boha: Boh nedáva spasenie a prebudenie, čo je v priamom rozpore so slovom Písma: 1.Timoteovi 2:3n „Lebo to je dobré a príjemné pred naším Spasiteľom Bohom, ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy.“ Boh chce, aby všetci ľudia došli spasenia... Podľa nich, na Slovensku asi toto Boh nechce, lebo nedáva prebudenie, spasenie.

Tieto, mnou len čiastočne vybraté momenty, ako aj ďalšie vážne, no tu neuvádzané skutočnosti, majú kardinálny vplyv na misiu a evanjelizáciu aj pietisticky a evanjelikálne orientovaných kresťanov. Žiaľ, všetky tieto trendy podporujú jej unavenosť a ochablosť evanjelizačného snaženia ľudí. Preto je naším poslaním ako Evanjelickej aliancie v takomto prostredí a v takejto situácii našich cirkví byť nápomocnými pri hľadaní nových spôsobov práce a nových kontextualizácií evanjelia, pokiaľ je nám to dovolené a podporované vedúcimi a nositeľmi cirkevnej moci.

3. Čo konkrétne teda máme robiť? K čomu vyzývame všetkých členov EA:

1.    Na osobnej rovine každého člena Evanjelickej aliancie: Dôležitejšie je kým sme, než to, čo robíme. Preto v mimoriadnej naliehavosti platí aj dnes výzva apoštola Pavla v 2.Timoteovi 2:15 „Usiluj sa, aby si seba predstavil dokázaného Bohu, robotníka, ktorému sa netreba hanbiť, ktorý krojí slovo pravdy, ako sa patrí...“. Naša osobná oddanosť Bohu, pokorná osobná zbožnosť s vedomím našej obmedzenosti poznania spojená s rozhodnosťou nasledovania Ježiša Krista je pre našu službu kľúčová. To sú vlastne naše skryté životné motívy, ktoré nikto nevidí, len sám Pán Boh. Ak naše motívy nie sú  čisté a vysoko evanjeliovo morálne, tak nemôžeme byť autentickými nositeľmi viery. Ale ak sú naše životné motívy evanjeliovo čisté, potom aj naše prípadné omyly a hriechy po našom pokání budú mať nižšiu váhu a nemusia diskreditovať náš život.

2.    Na poste služby, v ktorom sa každý z nás na rôznych miestach nachádzame, máme podporovať všetko, čo vedie a napomáha hľadaniu novej kultúrne relevantnej interpretácie evanjelia Ježiša Krista. To znamená, že máme podporovať všetky pokusy všetkých služobníkov o novú kontextualizáciu významu evanjelia. Všetko hľadanie nového významu sa uskutočňuje v dialógu hľadania, ktorý je aj z listov apoštola Pavla zrejmý skôr ako spor či konflikt. Veď jeho listy, náš Nový zákon, sú zväčša listami hádok a polemík. Nemôžeme očakávať, že niečo nové sa zrodí bez bolesti. Preto stáť na správnej strane je nielen dôležité, ale priam kľúčové. Ako členovia EA sme povinní stáť na strane relevantného evanjelia Ježiša Krista, ktoré má moc premeniť egoistického starého človeka na nového, schopného milovať Boha i blížnych.

3.    V našej kultúre je typická kríza medziľudských vzťahov na všetkých úrovniach. Dokonca aj v cirkvi, ba aj v cirkevných manželstvách. Reprezentanti a verejní „predžívatelia“ evanjelia nie sú schopní žiť v trvalých vzťahoch – niektorí ani vo svojich manželstvách, iní ani vo vzťahoch s ľuďmi vo svojich zboroch. Preto si myslím, že hlavným významom evanjelia Ježiša Krista v súčasnej kultúre je ovocie schopnosti žiť v dobrých vzťahoch. Preto sa usilujme zo všetkých síl naplniť službu, ktorú sme dostali: 2.Korintským 5:18: „To všetko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou skrze Krista a dal nám službu zmierenia.“  A táto služba zmierenia je tá, do ktorej sme dnes povolaní všetci. Zmierenie znamená inú kvalitu vzťahov. Kvalita vzťahov ľudí, oslobodených od motívov vlastného egoizmu, trebárs aj náboženského či konfesionálneho. A toto je veľmi náročné. Naša kultúra zúfalo hľadá ľudí slobodných od vlastného egoizmu, schopných vstupovať do liečivých vzťahov, zdieľať svoj život so zranenými a volať ich na cestu s nami, ktorá je ťažká v tom, že v nej ide najmä o motívy – o oslobodzovanie starého človeka od svojho egoizmu cez životodarný vzťah ku Ježišovi Kristovi.

Preto aj ako predseda EA chcem vyzvať a pozvať vás všetkých k inej práci – ak nebudeme inak pracovať, nebudú iné výsledky. K odvahe k premene, k odvahe hľadať nové významy a nové kontextualizácie evanjelia. Teda „Premeňte sa obnovením zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, čo mu je príjemné, čo je dokonalé.“ Rímskym 12:2.

Ondrej Garaj
apríl 2011